Na 4600 väzňov z koncentračných táborov sa tiesnilo na niekdajšom luxusnom parníku Cap Arcona, keď naňho 3. mája 1945 kvôli nedorozumeniu zaútočili britské lietadlá. Nálet prežilo len pár stoviek ľudí a išlo o jednu z najväčších námorných katastrof všetkých čias. Do konca vojny pritom zostávalo iba niekoľko dní.
Najluxusnejší nemecký zaoceánsky parník Cap Arcona bol ako vlajková loď spoločnosti Hamburg Süd spustený na vodu v máji 1927 a plavil sa medzi Hamburgom a Latinskou Amerikou. Od roku 1940 slúžil pri nemeckej vojnovej flotile ako prepravné plavidlo na Balte a nakoniec ako väzenská loď.
Na palube to bolo horšie ako v koncentráku, spomínali preživší väzni
Na Cap Arcone a ďalšiu loď Thielbek bolo na prelome apríla a mája 1945 v Lübeckej zátoke pri holštýnskom Neustadte nalodených asi 6500 väzňov z neďalekého koncentračného tábora Neuengamme, ktorý chceli nacisti vypratať pred príchodom Spojených, a Fürstengrube. S najväčšou pravdepodobnosťou tu boli väzni len na čas ubytovaní, objavili sa ale aj teórie, podľa ktorých chceli Nemci lode vyviezť na otvorené more a potopiť ich, aby sa žiadny z väzňov nedostal živý do rúk nepriateľa.
V úzkych miestnostiach, chodbách a kajutách 206 metrov dlhej Cap Arcony projektovanej na maximálne 1434 pasažierov plus náklad bolo natlačených okolo 4600 väzňov a 500 vojakov, dozorcov SS a členov posádky. Podľa preživších boli podmienky na lodi oveľa horšie ako tie, aké zažili v koncentráku, ale to pravé peklo malo ešte len prísť.
Smrtiaci nálet bol nedorozumení
Tretieho mája 1945 popoludní zaútočili na obe lode lietadlá britského Kráľovského letectva (RAF). Podľa všetkého išlo o nedorozumenie v rámci organizačných zmätkov v záverečnej fáze vojny. Piloti zaútočili na základe informácií, že wehrmacht chce presunúť vojakov cez Baltské more do Dánska alebo Nórska. Ešte pred útokom však britská vojenská rozviedka získala indície, že by mohlo ísť o úskok a že SS chcú využiť RAF na odstránenie svedkov zločinov spáchaných v koncentračných táboroch. Informácie sa však k pilotom nedostali včas a obe lode išli po nálete ku dnu.
Z odhadovaných siedmich tisíc ľudí na palubách Cap Arcony a Thielbeku ich zahynulo asi 6500, teda štyrikrát viac ako na Titanicu. Medzi väzňami boli zastúpené asi tri desiatky národností. Tí, ktorí prežili, sa zachránili skokom z horiacej lode do vody, ktorá v tom čase mala okolo šiestich stupňov. Medzi preživšími bolo aj 34 Čechov, vrátane známeho divadelníka, skladateľa, spisovateľa a režiséra Emila Františka Buriana, ktorý o tom desať rokov po vojne napísal román Víťazi.
