Nie je nič jednoduchšie ako rozhodiť a namiešať dospievajúce dieťa. Stačí nevhodne zavtipkovať, vojsť do miestnosti v zlý okamih alebo zabudnúť, že nášmu potomkovi už nie je päť, a nepríjemná chvíľka je na svete. Ušetrite si podobné karamboly, sebe aj svojmu zlatíčku.
Hneď na úvod pre vás máme jednu (možno) zlú správu: žiadna mamička a otec nezostanú ušetrení. Nikto sa nevyhne okamihu, keď si potomok na jeho adresu pomyslí čosi o trápnych rodičoch, od ktorých by bol najradšej tisíc svetelných rokov ďaleko, a dá najavo, že nechápe, ako sa niekomu takému vôbec mohol narodiť. Keby to bolo možné, najradšej by s príšerným správaním svojich rodičov nebol akokoľvek spájaný.
Prijmite svoju „novú rolu“
Akokoľvek sú tieto situácie bezpochyby náročné, nepríjemné a vypäté (pre obe strany), sú úplne prirodzené a určitá miera pubertálneho opovrhnutia a revolty patria k zdravému vývoju osobnosti. Chlapci a dievčatá v tomto období hľadajú sami seba a potrebujú si utvárať vlastné názory na svet (a tie sa málokedy zhodujú s nemožnými postojmi a nepochopiteľným správaním ich predpotopných rodičov). Zmierte sa jednoducho s tým, že ste opustili fázu, kedy pre dieťa zastávate rolu supermana a poloboha v jednej osobe, a vstúpili ste do obdobia, keď ste v jeho očiach úhlavný nepriateľ a brzda rozvoja.
Snažte sa ho chápať
Pamätajte, že pubertiak už má svoj rozum (alebo si to aspoň myslí) a nie je zvedavý na spílanie, večné zákazy, krik ani deptanie prehnanými výčitkami. Vyžaduje maximum empatie, tolerancie a rodičovského nadhľadu. Násťročný má chaos sám v sebe, je precitlivený a nesvoj, pretože stojí na rozhraní detského a dospeláckeho sveta. A preto treba zaobchádzať s ním pár rokov ako s debničkou nebezpečnej traskaviny. Až vám bude najhoršie, pripomeňte si, že v jeho veku ste neboli iní (akokoľvek to dnes možno tak nevnímate) a vaši rodičia vašu pubertu tiež museli prežiť a prežiť. A vidíte, podarilo sa.
Skúste radšej svojmu potomkovi dať najavo, že aj keď sa chová nevyspytateľne a občas ho máte plné zuby (rovnako ako on vás), môže sa na vás kedykoľvek spoľahnúť, pretože ho milujete. Zároveň musí vycítiť, že už prinajmenšom akceptujete jeho názor a osobnosť.
Vy a váš parťák
Na začiatok bude stačiť dieťaťu dovoliť viac nazerať do dospeláckeho sveta a hovoriť as ním ako s rovným. Nechajte ho zapojiť sa a vyjadriť vlastný postoj pri dôležitých rodinných rozhodnutiach (napríklad kam sa pôjde na dovolenku). Na druhú stranu sa ale nesnažte „podliezať“ mu tým, že sa začnete správať ako on. Rodičovský status vyžaduje určitú dôstojnosť. Plňte rolu staršieho kamaráta, ktorému sa dospievajúci môže kedykoľvek s čímkoľvek zveriť.
