Otčím ma zneužíval, je to už viac ako 15 rokov, stále s tým ale neviem žiť

spot_img

Nesiem si so sebou už od detstva príšerné tajomstvo, s ktorým som sa nikdy nedokázala nikomu zveriť. Neviem si s tým rady. Keď sa k nám kedysi nasťahoval mamin nový priateľ, môj život sa zmenil na peklo, z ktorého nebolo úniku. Aj keď už s nimi dnes dávno nežijem, budím sa v noci strachy a nie som schopná nadväzovať plnohodnotné vzťahy.

Dodnes mám šrámy na duši
Vlastne ani neviem, ako začať. Vďaka anonymite môžem prvýkrát vypustiť svoje najväčšie a zároveň najhoršie tajomstvo. Od deviatich rokov som bola sexuálne zneužívaná nevlastným otcom. Moja mama o všetkom vedela, nechcela o svojho chlapa ale prísť za žiadnu cenu. Dokonca ani u nej sa mi nedostalo zastátie. Namiesto toho, aby svojho partnera opustila, ma aj ona rôzne ponižovala a bila ma.

Celé okolie verilo mame, že som neposlušné dieťa, klamárka, manipulátorka a že za každú cenu musím byť stredobodom pozornosti. Modriny a šrámy som si podľa všetkých spôsobovala úmyselne, aby ma okolie ľutovalo. Verila som, že som k ničomu, že mi nikto nikdy nepomôže. Tiahne sa to so mnou stále, mám už vyše 30 rokov a stále to cítim.

Mám z toho dodnes traumu
Často sa v noci budím, a aj keď už od 15 rokov s mamou a otčimom nežijem, sa klopem strachy, keď sa rozrazia dvere, že je čas na „maznanie“, ako tomu, čo mi otčím robil, hovoril. Žiadny vzťah mi nevydrží, každá intímnosť je pre mňa peklo. Posledný partner sa na mňa vykašľal, pretože nebol spokojný s naším sexuálnym životom. Niekoľkokrát som mu chcela povedať, čo sa mi v detstve dialo, ale skrátka som to nedokázala. Trápi ma to, ale nedokážem to jednoducho nikomu povedať. Skúšala som aj návštevu psychológa, boli to vyhodené peniaze, nedokázala som zo seba vytlačiť nič, len pozdrav.

Aby toho všetkého nebolo málo, práve s tým posledným partnerom som neplánovane otehotnela. Bojím sa, že dieťaťu nebudem dobrou matkou, bojím sa, že by to mohol byť chlapček. Nechcem tomu nenarodenému bábätku brať život, ale uvažujem, že ho dám na adopciu. Mám však strach z toho, čo sa v adopcii bude diať. Absolútne ma desí predstava, že bábätko dostane niekto, kto sa k nemu bude správať napríklad podobne, ako sa ku mne správala moja vlastná matka a môj otčim. Som úplne zúfalá a vôbec neviem, čo mám robiť.

- Reklama -spot_img
spot_img

Redakce doporučuje

Články autora